close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
NIE KAŽDÝ ĎEŇ SVIETI SLNKO, ALE JA BUDEM ŽIŤ TAK, ABY SOM VEDELA, ŽE ZA MRAKMi JE TA HVIEZDA STÁLE...

Ulica stromov

15. listopadu 2007 v 12:51 | Peta V. |  Príbehy, postrehy, poézia,...
Kráčam ulicou stromov. Ani jeden z nich už nie je najmladší. Každý z nich skrýva príbehy plné emócií a príbehov. Na každom z nich sú zvláštne konáre.


Jeden z tých stromov patrí aj mne. Má toľko rokov ako ja. Zasadili ho v deň aj v hodinu, keď som sa narodila. Nie je krásny a nie je ani dokonalý, ale patrí ku mne a je výnimočný. Najstarší konár je najkrajší z nich, je rovný a hladký ako detský úsmev na tvári. Začal rásť spolu so mnou a rástol do vtedy kým som nepovedala prvé slovo. Teraz sa kolíše vo vetre života a je svedkom môjho prvého roku bezstarostnosti.
V korune sa kníše dohromady 22 konárov. Každý je iný tak ako aj každý rok v mojom živote mal iný význam. Niektoré sú iba rovné ako pahýľ, iné kľukaté a kostrbaté s množstvom malých konárikov.
Ten najkostrbatejší a najkľukatejší s množstvom malých konárikov je veľmi ťažko viditeľný. Predstavuje zlomový rok v mojom živote. Rok ktorý utváral moju dušu do dnešnej podoby. Rok splnených prianí a neželaných problémov a tragédií. Každý zo stromov ho má ukrytý v strede ostatných, lebo patrí medzi najdôležitejšie konáre. Vyzerá, ako veľmi silný a odolný, opak je však pravdou, patrí medzi najslabšie konáre v korune stromu. Je to konár ozdoby vlastníka, duša má byť ozdobou zdobiacou telo. Je krehká, ale dá sa z nej čerpať veľká sila. A chrániť si dušu dokážeme naučiť sa iba časom. Každý z konárov nesie stopy času. Ako vlastník stromu starne mení sa farba aj hrúbka.
Občas sa stane, že stromy majú málo konárov a ďalšie už nerastú. Vlastníci týchto stromov už nemajú možnosť navštíviť ulicu stromov. Ich stromy sa zmenili na stromy duší, sú spomienkou na ľudí, ktorý boli súčasťou záhrady života.
V blízkosti môjho stromu som presadila niekoľko stromov duší, ktorý mi pripomínajú ľudí blízkych môjmu srdcu a stromu. Sú to stromy ľudí, na ktorých nechcem nikdy zabudnúť, ktorý utvárali korunu môjho stromu, ale čas im už nedovolil zostať dlhšie.
Na naše spoločné dni spomínam vždy, keď zájdem do ulice stromov. S láskou sa starám o ich stromy a ich duše sa mi odmeňujú možnosťou zhliadnuť naše spoločné spomienky.

pokracovanie na buduce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SiskaD SiskaD | Web | 17. listopadu 2007 v 19:36 | Reagovat

Přemýšlím, jestli je dobře nebo ne, že nevíme, kolik větví bude mít právě ten "náš" strom...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama