História Tarotu
V 15. storočí boli v Taliansku vyrobené prvé karty tarotu, ktoré sa dochovali.
Ich pôvod a účel nie je stále jasný, avšak mali asi sprostredkovať ezoterické
učenie a sú celkom urcite pretkané astrologickými symbolmi.
Ich pôvod a účel nie je stále jasný, avšak mali asi sprostredkovať ezoterické
učenie a sú celkom urcite pretkané astrologickými symbolmi.

Významným spôsobom bol Tarot oživený na začiatku minulého storočia.
Arthur Edward Waite (1857 - 1941), člen a neskôr veľmajster "Hermetického rádu zlatého úsvitu", navrhol podobu Tarotu tak, ako ho najčastejšie poznáme dnes.

Jednoduché kresby plné symbolov podla jeho návrhov nakreslila Pamela Coleman Smithová, ktorej iniciály PCS môžeme nájst na každé zo 78 kariet.

Hlavným významom Waiteova Tarotu je, že dokonale vyváženým spôsobom zoskupuje tarotovou symboliku a zároveň ju približuje mysleniu dnešného človeka.
Z Waiteova Tarotu čerpá mnoho umelcov pri tvorbe vlastných verzií Tarotu.
Tarotové karty mohli byť do Európy donesené križiakmi z Egyptu, alebo aj cigánmi z Indie. Pričom cigáni sa považujú skôr za rozširovateľov než za zdroj Tarotu, lebo do Európy prichádzajú až po roku 1400.
Z Waiteova Tarotu čerpá mnoho umelcov pri tvorbe vlastných verzií Tarotu.
Tarotové karty mohli byť do Európy donesené križiakmi z Egyptu, alebo aj cigánmi z Indie. Pričom cigáni sa považujú skôr za rozširovateľov než za zdroj Tarotu, lebo do Európy prichádzajú až po roku 1400.
Nech už je však pôvod Tarotu akýkoľvek, najdôležitejším zostáva jeho symbolický a archetypálny význam.
Podľa Antoina Court de Gebelin (1725 - 1784),ktorý ich znovu objavil, je Tarot jediné dielo, ktoé sa zachovalozo stratených pokladov egyptskej knižnice. Túto domnienku podporujú aj ďalšie hypotézy, ktoré upozorňujú na súvislosti mezi 22 kartami Veľkej Arkány s kabalistickým výkladom 22 písmen hebrejské abecedy.
