close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
NIE KAŽDÝ ĎEŇ SVIETI SLNKO, ALE JA BUDEM ŽIŤ TAK, ABY SOM VEDELA, ŽE ZA MRAKMi JE TA HVIEZDA STÁLE...

Ulica stromov 2

24. září 2008 v 0:11 | Peta V. |  Príbehy, postrehy, poézia,...
Listy padajú zo stromov a vydávajú sa na svoju poslednú cestu,letia povetrím, vznášajú sa, tancujú. Do ulice stromov zasa raz zavítala jeseň. Stromy menia farby a ja spolu s nimi pozerám ako listy opúšťajú ulicu a letia do sveta.

Každý rok o tomto čase sa ulica stromov mení na krátku rozprávku, ktorú vidí iba zopár ľudí. Skoro všetky stromy aj stromy duší sa okrášlia farbami a dávajú tak na známosť, že prešiel opäť rok a oni stále strážia tajomstvá svojich vlastníkov.
Ulica stromov je nádherné miesto, kde je nadpozemské ticho, a predsa pri každom pohybe konárov je počuť hudbu. Keď zo stromov pršia listy, srdce sa zastavuje nad veľkoleposťou akou dávajú stromy hold svojim chránencom. Vtedy cítim, že nie som na svete sama, lebo aj môj strom sfarbuje listy a tie tancujú povetrím.
Nik nepochopí, že aj keď mám rodinu, priateľov a známych, tak neexistuje žiadne iné miesto, kde
sa cítim súčasťou sveta. Pre ostatných môžem predstavovať iba zmienku na jednej stránke v ich knihe života, ale tu v ulici stromov je najsilnejšie cítiť a vidieť moju existenciu. Každý list padajúci z môjho stromu predstavuje zážitok, myšlienku alebo prchavý pocit, ktoré patria mne. Vďaka týmto listom si rok čo rok uvedomujem, že aj keď som často iba pozorovateľom života aj ja prispievam, aj keď nepatrne, svojim životom ku kráse ulice.
Pri pozorovaní tancujúcich listov, ktoré krúžia okolo mňa a šepkajú mi príbehy ktoré sú v nich skryté, mám pocit že aj tichá a pomýjivá existencia môjho ja je dôležitá. Každý list, ktorý opúšťa strom môjho blízkeho mi pošepká vetu či príbeh, ktorý je svedkom plnohodnotného života človeka, ktorého nosím vo svojom srdci a duši. Aj keď si ma už možno nepamätá z diaľky, ktorú medzi na mi vytvoril čas, vždy budem pozorovať jeho strom a tešiť sa z jeho holdu svojmu vlastníkovi.
Aj keď sa väčšina stromov mojich priateľov pôsobením času vzďaľuje od toho môjho, vďaka ulice stromov môžem aspoň z diaľky pozorovať ako sa pomaly rozrastajú a získavajú na kráse. A poteší ma pohľad na sfarbenie listov, ktoré je tak podobné sfarbeniu môjho stromu. Je to nepatrné svedectvo, že som i ja prispela k tvorbe duše svojho priateľa.
Priateľstvo je večné, aj keď zabudneš meno, tvár, hlas, ... ostane pocit ktorý máš keď si v blízkosti priateľa, ktorému na tebe záleží.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SiskaD SiskaD | Web | 24. září 2008 v 11:16 | Reagovat

Peťo, nádhera, moc se mi to líbí...úplně mě ta představa chytila...a slyším hudbu padajících listů. Díky za ní

2 Iyuškin Iyuškin | 24. září 2008 v 14:02 | Reagovat

jeeeej :-) moc pekné, dúfam, že takýchto napíšeš ešte viac ;-)

3 pe3k pe3k | 24. září 2008 v 22:51 | Reagovat

a prave pre taketo veci tu pravidelne zakuknem, ci nieje nieco nove ...chvalim ta :-)

4 elenka elenka | E-mail | Web | 29. září 2008 v 15:38 | Reagovat

wau,

som rada ze basnici nevymreli....je to uchvatne....dakujem e.

5 Jheilen Jheilen | E-mail | 1. února 2009 v 12:56 | Reagovat

Veľmi pekné. Moc sa my to páčilo. Pohladilo dušu. Vďaka.

Držím palce v ďalšom písaní.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama