
Po ulici sa naháňajú listy a konáre v korunách spievajú v povetrí svoje melodie. Smiech a džavot listov sa spája s nadpozemskou melodiou vetiev a vytvára krásny obraz jesene.
Do harmonie jesennej melodie potichu preniká teplý zvuk kvapiek, ktoré klžu po kôre stromu. Predierajú sa prasklinami a listami spomienok. Tichúťko putujú po konároch a zanechávajú stopy, ktoré sú svedectvom života.
Na ulici stromov nikdy neprší, jediná voda pochádza z kryštáľového potoku života. A predsa sa

kvapky na stromoch objavujú a drásajú trápia stromy. Cím viac kvapiek sa objavuje tým je strom slabší a zraniteľnejší.
Nie sú to kvapky rosy ani dažda, sú to slzy duše. Ked ľudská duša plače jej horke a slané slzy zraňujú strom života.
Plačúca duša má možnosť uzdraviť sa ak sa odovzdá do ochranného náručia ulice stromov, ale strom aj tak ostane poznačený. Dotyk slzy na kôre vytvára spletité jazvy a praskliny, ktoré vytvárajú jedinečnú vzoku. Na každom konári stromov sú rôzne vzorky. Na niektorých je vzorka výrazná na iných je taká slabá, že konár je hladký sťa sen. A na kmeňoch stromov duší je viditeľná hlboká jazva, ktorá je poslednou ranou od života.
Každú ranu, jazvu a stopu po slzách hojí vánok nádeje, ktorý svojím dotykom hojí rany a zaceluje jazvy na kmeni a konároch. Sepot vánku o budúcich láskach priateľstvách a východoch slnka prináša úľavu a vieru v lepšiu budúcnosť. Lebo budúcnosť je to jediné, čo si môžeme sami utvárať.

Vánok nádeje je jeden z najsilnejších liekov Ulice stromov. Je priateľom duší a pozná každý strom na ulici a predsa nikdy neprezradi ani jedno tajomstvo.
Nádej je liek a jediný priateľ ktorý ťa nikdy neopusti, lebo Nádej je motor života. Kde umiera nádej, umiera život. (anonym)
tak ještě že nám ten vánek vane:-)