
"Vstávaj, počuješ ... VSTÁVAJ!!!"
, ale prečo aby som zasa zažila slzy, strach a bolesť. Alebo aby som sa hádala s niekym koho mam rada? "Nie, ...!" Ostanem v posteli a budem spať. Keď budem spať, môžem ostať vo svojom malom svete. Na mieste kde som šťastná, lebo spoločnosť mi robia moje fanázie.
Nie veru sa nezobudím, takto mi je lepšie. Nik mi neubližuje, nik ma neodsudzuje skrátka som len ja a moje fantnázie.
Ale v úzadí sa ozve tenký hlások:"Ak sa ostaneš spať, nemáš možnosť zažiť slnko, dážď, vietor, smiech či úsmev na tvári svojej alebo svojich priateľov. Jediné čo vyvoláš sú obavy a strach, to chceš dosiahnuť?"
Tak pomaly otvorím oči, svetlo sa zarezáva a štípe ako soľ v otvorenej rane. Zrak mi padne na fotku, ktorú mám na stene. Si na nej ty. Už sú to 3 roky. Tri roky uplynuli čo si ma pohladil po tvari a povedal jedno jediné. Slová, ktoré nenávidím od toho dňa zo všetkého najviac. Povedal si:"NECHCEL som,..." potom si sa otočil a odišiel si.
Keď som na teba volala, že sa na teba zajtra teším otočil si sa usmial a kývol na znak súhlasu. Ale už vtedy si vedel, že sa už viac nestretneme.
Na druhý deň ráno ma zobudil telefonát, ktorý mi oznámil že už viac nie si súčasťou môjho života. Na našom tajnom mieste si sa naposledy usmial a mňa si tu nechal samú.
Už to sú 3 roky, čo ma v schránke čakal posledný list od teba. Sú to to 3 roky čo sa snažím splniť tvoju poslednú prosbu. Viem že ma chrániš, že si sa stal mojim anielom strážnym, mojí svedomím. Preto sa snažím zo všekých síl splniť naše spoločné prianie.
Už sú to 3 roky čo som otvorila obálku a z nej vypadla tvoja fotka a list, v ktorom ma ziadas: "ŽI PRE RADOSŤ SVOJU AJ TÚ ČO ROZDÁVAŠ SVOJIM ÚSMEVOM."
Darí sa mi to? Neviem, ale snažím sa a ty mi v tom pomáhaš aj keď nie si som nou.
krasne :) ale zaroven aj smutne :(
snazime sa milovat a byt milovany ale niekdy nam sam zivot kladie pod nohy polena ale my sme silny a vstaneme aj napriek ranam
a ten list???? pripomina mi to film PS:Milujem ta