close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
NIE KAŽDÝ ĎEŇ SVIETI SLNKO, ALE JA BUDEM ŽIŤ TAK, ABY SOM VEDELA, ŽE ZA MRAKMi JE TA HVIEZDA STÁLE...

Prvý čerešňový lupeň

12. července 2009 v 23:12 | Peta V. |  Príbehy, postrehy, poézia,...

Vo večerých kríkoch vrabce čvirikajú a vo vzduchu cítiť čerešne so slnkom. Vysoko na kopci sa týči najstaršia čerešňa Ulice Stromov.

Jej konáre sú obťažkané veľkými bielimy kvetmi, ktoré voňajú nadchádzajúcou jarou a mágiou tohto večera.
Áno, dnes je ten večer, dnes sa zázračná lampa, ktorá svieti iba trikrát do roka rozsvieti. Dnes po prvý raz môžem darovať svoju silu ja, dnes večer budem darom ja a moje srdce.


Slnko pomaly sadá k obzoru a kvety čerešne sladko voňajú a rozvýjajú sa. Stojím pod kopcom a
pozorujem strom. Z čerešne sa vzniesol prvý lupeň kvetu. Pomaly klesá k zemi ako slnko za obzor. Posledný lúč sa dotkol padajúceho lupeňa a zanikol v nastávajúcej tme.

Mágia jarnej rovnodennosti pomaly stúpa z trávy v podobe zlatých svetielok sťa svetojánske mušky. Obkolesujú čerešňu a svojou piesňou volajú človeka s veľkým srdcom plným lásky a dušou takou čistou a ľahkou akú má dieťa pri narodení.

Neverím že mám čistú dušu ako dieťa, ale verím že moja láska ku všetkým mojim blízkym aj tým, ktorý si ju neuvedumujú mi dovolí uľahčiť Gaiy. Malou trochou svojej lásky umožním očistiť Dušu Zeme aby som tak uľahčila tým ktorých mám v srdci. Veď pomôcť tých ktorých máš rád umožní aj tebe byť s nimi šťastný aspoň na malú chvíľu.

Pomaly naťahujem ruky ku svetlám Gaii a v mysli si vybujem tváre tých kvôli ktorým som tu. Keď si na svetielka siahnem tak uvidím ak mám veľmi spálenú a poškodenú dušu tak ma čistota jarnej mágie spáli na popol, ale ak je legenda pravdivá tak to bude akoby som si ruky ponorila do horúceho termalneho prameňa.

Opatrne sa približujem k starej čeršni a v duchu sa jej prihováram, aby uchovala v tajnosti ak sa mi nepodarí prejsť čistým ohňom lásky.
Nikdy sa moji kamaráti a rodina nesmú dozvedieť aký strach mnou lomcoval pri dotyku s čistým ohňom vyvierajúcim priamo zo srdca zemskej duše.

Pri dotyku som ucítila teplo a radosť. Spev a teplá náruč posvätného svetla ma celú obklopila a ja som mala pocit akoby som sas stretla so svoji prastarým otcom a svojím kamarátom, kytorých stromi duší sa s vrúcnou oddanosťou starám. Šepkali mi do uší že sa nemám báť, mám sa iba nechať unášať spevom a teplom.

Uverila som im a splynula som s posvätým ohňom a odovzdala mu energiu skrytú v svojom srdci. Videla som pri tom všetkých ľudí, ktorý formovali moju dušu dobrých aj zlých a keď sa oheä dotkol tých častí duše ktoré sú čierne pocítila som ukrutnú bolesť, ale vydržala som ju lebo som chcela pomôť svojím blyžným aj keď to nebudú nikdy vedieť.

Dotknúť sa svetla Gaiy nemusíte aby ste pomhli tým koho máte radi, ak ste súčasťou ich života. Pre mňa bola toto posledná možnosť ako im pomôcť, lebo môj strom života sa už nenáchadza v ich ulici stromov. Pomaly sa vytrácam z ich životov a toto bol posledný dar, ktorý som im mohla dať aj keď o tom nebudú nikdy vedieť.

Žite tak aby ste svojim blízkym umožnili byť šťastnými a aj vy bute šťastný. Všetko dobré a veľa svetla z hudbou Gaiy v živote Vám želám ...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SiskaD SiskaD | 13. července 2009 v 14:56 | Reagovat

Smutek a naděje v jednom...naděje na dobro...jen je škoda, že celou tu naději na dobro na konci zkazí dotek zla...zla kterému se říká ztráta....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama