close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
NIE KAŽDÝ ĎEŇ SVIETI SLNKO, ALE JA BUDEM ŽIŤ TAK, ABY SOM VEDELA, ŽE ZA MRAKMi JE TA HVIEZDA STÁLE...

Dar - kapitola 2

10. března 2010 v 21:38 | Peta V. |  Moja Tvorba
Vyťukala som číslo a čakala. Zvonilo to skoro 2 minúty, pokiaľ to niekto zdvihol. Očakávala som čokoľvek,

ale hlas, ktorý sa ozval z druhej strany telefónu vyvolával dojem, že mi po chrbte steká ľadová voda. "Vila Kradovských, co si přejete?", chvíľu mi trvalo než som získala späť svoj hlas a odvetila.
"Dobrý deň, tu Katarína Janíková. Volám na váš inzerát v novinách Announce na pozíciu osobná asistentka. Rada by som vedieť či ..."
"Je nutný osobný pohovor kedy sa vám to hodí slečna Janíková?" prerušil ma v polovici otázky a vyviedol ma z rovnováhy, lebo prešiel do slovenčiny a po prízvuku v jeho výslovnosti nebolo ani stopy.
"Ak by bolo možné aj dnes ?" spýtala som sa s malou dušičkou, lebo keď som si predstavila, ako pôjdem za koordinátorkou a poviem jej že potrebujem zasa tento týždeň zmeniť smenu, nebolo mi veru všetko jedno.
Na druhej strane linky sa ozval škrypot, znelo to ako keď niekto píše husím perom po hrubom papieri. "Ak by vám to vyhovovalo okolo piatej večer tak si pán Krad na váš rozhovor určite nájde potrebný čas." Pozrela som na hodinky na mobile, skade na mňa blikalo pol štvrtej poobede. "Áno čas mi vyhovuje" odvetila som a napínala svoj vnútorný sluch, aby som sa dozvedela nejaké informácie z mysle muža na druhej strane telefonnej linky, ale nezachitila som nič iba šuchot papierov a ten povedomý škripot, ktorý sa mi zdal az príliš známy a predsa vzdialený.
Podľa informácií, ktoré mi sprostredkoval hlas v telfóne som sa električkou odviezla do starého mesta. Vystúpila som neďleko Karlovho mostu, prešla Karlovu ulicu. Ako vždy bola plná turistov, ich pocity a myšlienky na mňa útočili z každej strany a nútili ma vynakladať nemalé úsilie na udržanie obrannej bariery mojej mysle inak by som asi skolabovala od ich veľkého náporu.

Z poslednými silami som prekonala aj podobne preplnenú Liliovú ulicu a smerovala k Betlémske kaply a
zahla do malej uličky v minulých storočiach známej ako ulicou krajčírskych cechov. Postupne som na strane s nepárnymi číslami hľadala číslo 69, ale nech som sledovala čísla domov ako som chcela tak čísla vačšie ako 27 som nenašla. "No super niekto si zo mňa robí dobrý deň. Mohla som si myslieť, že sa iba niekto zabáva." s mrzutosťou na tvári som sa otočila a vyrazila naspäť smerom ku Karlovmu mostu, že aspoň Sv. Jána Nepomuckého poprosím aby nadomnou bdel.
Spravila som sotva dva kroky, keď spoza starého stomu neďaleko začiatku ulice vyšiel postarší pán v livreji sluhu, ktorú by som odhadovala na edwardianské obdobie anglicka. Moderný človek by v tejto rovnošate umieral,lebo nikde nebol ani len prebytok voľnej látky a všetko bolo dokonale vyžehlené a naškrobené. "Slečna Janíková, prosím nasledujte ma. Pán Krad vás očakáva." Uklonil sa mi a rukou mi pokynul aby som ho nasledovala.
Zamieril za starý strom, ktorý úplne zakríval stenu za ním, v nej v úplnom zákryte kmeňu do kamennej steny vytesané stály dvere s veľkou 69 nad sebou. Čo ma ale zarážalo bolo, že keď som do ulice vošla tak som si tento strom nevšimla a nebola tu ani tato kamenná stena. Veď takéto steny sa vyskytujú iba v podhradí Vyšehradu a nie v premodernizovanej staromeskej časti, ale skôr ako som sa stihla zamyslieť nad možnými následkami vošla som dverami za svojím sprievodcom.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama