close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
NIE KAŽDÝ ĎEŇ SVIETI SLNKO, ALE JA BUDEM ŽIŤ TAK, ABY SOM VEDELA, ŽE ZA MRAKMi JE TA HVIEZDA STÁLE...

Dar - kapitola 3

23. května 2010 v 10:28 | Peta V. |  Moja Tvorba
Prešli sme popod klenbu vstupných dverí a začali sme stúpať smerom k svetlu, ktoré bolo jediným zdrojom osvetlenia.
Vskutočnosti som po tých dlhých kamenných schodoch išla poslepiačky. Len som sa pridržiavala lana a na hánkach ruky som kde tu zacítila vlhkosť a ostrosť skaly.

"Za chvíľu vás uvediem do predsiene, kde sme vám pripravili malé občerstvenie. Pán Krad má ešte jednanie, takže sa vám môže venovať až tak za pol hodinu."informoval ma môj sprievodca a ja som sa len čudovala jeho kondičke, lebo v jeho hlase neznela nijaká dýchavičnosť. Zatiaľ čo ja som si v duchu gratulovala, že som si na dnešné potulky mestom dala svoje milované tichošľapky. Pri predstvave, že by som tie strmé schody zdolávala v mojich manažérskych sandálkach s 8 centimetrovými podpätkami, som strácala aj tú trochu dychu čo mi ostávala.

Na konci schodov sme naozaj vstúpili do priestrannej predsiene. Na pravo od schodov dominovalo izbe veľké dvojkrídlové okno s lavičkou na úrovni spodnej hrany okna. Lavička bola počalúnená nádherným akvamarínovo-modrým zamatom a iba pozýval si sadnúť a pozerať sa z okna. Záclony povievali v jemnom letnom vánku a z toho kútika vytvárali malý priestor odrezaný od zvyšnej časti izby.

Pri pohľade na ten kúsok modrého raja sa mi pred očami vykreslil obraz úzko spätý s týmto priestorom, sedela tam mladá žena v bielych šatách s rozpustenými vlasmi striebornej farby a očami hnedými ako gaštany a s úsmevom k sebe vola malého tmavovlasého chlapca, ktorý so smiechom nesie k nej knihu a s výskotom si sadá vedľa nej a s pohľadom absolútnej oddanosti čaká, kedy mu začne predčítať z knižky. Nemohla som určiť či je to obraz z minulosti alebo z budúcnosti, lebo tak ako sa prebudila u mňa schopnosť vnímať obrazy spojené s týmto priestorom tak aj rýchlo pohasla jeho sila, jediné čo som už následne vnímala bol pocit Déja Vue. 

Prebrala som sa na hlas môjho spoločníka: "Slečna ste v poriadku? Vyzeráte akoby ste zazreli ducha?" "Áno som,len ma uchvátil ten priestor. Je ako stvorený pre čítanie kníh deťom, nemyslíte? " vyletelo zo mňa skôr ako som sa stihla zamyslieť nad tým čo hovorím. 
´Hmm pán hovorí to isté, keď tam sedí, táto slečna má v sebe niečo,...´stihla som si prečítať v jeho myšlienkach, než zasa zdvihol svoju silnú obranu voči okolitému svetu.
Na tomto svete je veľmi málo ľudí, ktorí majú takú silnú vôľu uzavrieť sa pred svetom. Vždy som našla nejaký spôsob ako si čítať v mysli druhého človeka, ale u tohto staršieho pána, som za celý ten čas nedokázala prečítať nič viac len týchto pár myšlienok.

Sadla som si do kresla neďaleko okna a siahla po pohári ľadového čaju, ktorý tam bol pre mňa prichystaný vedľa veľkého skleneného džbánu a snažila sa obnoviť svoju duševnú rovnováhu.
V mysli sa mi neustále vynáral obraz tej ženy z vidiny. Pomaly som si začala uvedomovať detaily a dosť ma vydesilo, že mi je až neuveriteľne povedomá. Nadobúdala som pocit že som ju už niekedy videla a že bola pre mňa veľmi dôležitá, ale nevedela som si spomenúť. Dumala som nad tým ešte dlhú chvíľu a napokon som to nechala tak, lebo nech som sa snažila akokoľvek nedarilo sa mi spomenúť si odkiaľ tú ženu poznám.

Pomaly som sa začala pripravovať na stretnutie s potencionálnym zamestnávateľom. Skontrolovala som svoj výzor, mno mohlo to byt aj horšie, dnes som si zvolila jednu zo svojich obľúbených kombinácii modrého trička s čiernou košeľou a modro - čiernou sukňou a čiernymi balerínkami na nohách. Jediné čo mi asi zrazí body je môj obľúbený plyšový ruksak v tvare malého hrocha, ale už s tým nič nenarobím. Obliekla som sa na potulky Prahou a nie na pohovor. Mám šancu hop alebo trop.

Keď som začala rozmýšľať aký asi môže byť pán Krad, tak sa otvorili postranné dvere a všetky moje predstavy vyleteli von komínom, do ktorého ústil krb vedľa dverí, ktorímy práve vstupoval môj potencionálny zamestnávateľ. 
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ema ema | 28. listopadu 2010 v 12:53 | Reagovat

fakt naadherne prečitala som si všetky 3 časti :) ... ešte by sa nejake ušli je to fakt krasne

2 pevo26 pevo26 | 29. listopadu 2010 v 2:17 | Reagovat

pracuje sa na pokracovani ale zasekla som sa bo vsetko co som napisala mi pripadalo ako plagiatorstvo ostatnych mojich oblubenych autorov, ale pokusim sa pridat dalsiu kapitolu do konca roka.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama