Teplota na teplomery dosiahla 35 stupňov v tieni. A energia unikla z môjho tela spolu s nadmerným množstvom vody. Ktorá vsiakla do bermúd a trička. Je krásny slnečný deň a na Ladronke je viac ľudí ako obvykle. Pomaly krúžim po okruhu snažiac sa nespadnúť a neprizabiť seba alebo jedno s detí, ktorými sa to tu hemží (skrátka nie som veľmi zdatný korčuliar, ale milujem slnko a akýkoľvek pohyb pri ktorom sa môžem vyblázniť).
Počas posledných mesiacov som nikdy nebola taká spokojná ako teraz, keď si užívam voľný deň a v mysli ma hreje očakávanie zajtrajšieho dňa. Dňa keď nastupujem ako osobná asistentka u trochu excentrického, ale za to sexi mladého gentlemana.
Keď tak nad tým rozmýšľam pán Krad sa nedá ani inak definovať, iba ako gentleman. Jeho správanie, držanie tela, mimická komunikácia, tónina hlasu, vyjadrovanie to všetko je u neho prirodzené, nie je to vyumelkované ako u hercov.
Ak by som ho pred pár týždňami nevidela osobne a niekto mi ho popísal, povedala by som, že mi opisuje literárnu postavu s romantického románu zasadeného do obdobia počiatku 20 storočia.
Včera som kontaktovala Karola kvôli svojmu harmonogramu. Čo ma zarazilo bolo, že mi ho doručil do vlastných rúk Messenger a že bol napísaný rukou na hrubom papieri, ktorý pripomínal ručne podomácky vyrábaný papier. Rukopis bol krásny kľukatý, akoby pisateľ použil pierko a atrament z kalamáru.
Celý rozpis aj list k nemu bol umelecké dielo, ale všetkému dominovali predtlačené hlavičky dopisného papieru, vynímala sa na nich krásna krvavo červená a zároveň panensky ružová chryzantéma, ktorá bola podobná tej čo mal pán Krad na prsteni.
Spolu s listom som prebrala aj ťažký kovový obojstranný klúč. Podľa informácií sním otvorím dvere do miestností určených mne.
Bolo mi to divné lebo kľúč bol v tvare univerzálnych kľúčov na trezory ktoré sa používajú na poštách, a ku všetkému bol iba jeden. V liste bolo napísané, že ním otvorím miestnosti a nie miestnosť. Lámala som si nad tým hlavu a jediné na čo som prišla bolo že to je asi univerzálny kľúč. Pripevnila som si ho na retiazku s príveskom pre šťastie a vložila ho do hrošíkovho ruksaku.
Hrošík pri tom už strážil kódex asistenta, ktorý mi pri rozlúčke predal Karol. Bol to asi pätnásť stranový dokument o pravidlách a povinnostiach, jedným z pravidiel bol tridsať minútový predstih pred začiatkom pracovného dňa. Po prvom prečítaní som si myslela že to znamená tridsať minút pred začiatkom mojej pracovnej doby, ale po obdŕžaní pracovného rozpisu môjho zamestnávateľa som pochopila, že to je začiatok jeho pracovného dňa.
Podľa rozpisu som mala začať o 6:30 (čo je podľa mňa nehorázna hodina ale ...), tak som po piatich kolách na Ladronke zbalila korčule a vyrazila peši dole kopcom do mesta smerom na Smíchač.
S mp3kou na ušiach, v ktorej mi burácali Within Temptation a ERA som si to popri hlavnej ceste, povedľa koľaji električiek kráčala smerom k Prašnému mostu.
Už som bola len blok od mostu, keď predo mnou zastavila čierna Chevrolet Impala (áno viem nevyzerám na znalca áut a priznávam sa bez mučenia ani nie som, ale toto autíčko je ústredným dopravným prostriedkom v mojom milovanom seriáli Supernatural ), z auta vystúpil Karol. V rukách žmolil tvrdý klobúk, ktorému tu v Prahe kedysi hovorili buřinka. Aj keď bol očividne nervózny a nesvoj tak pohľad upieral na mňa a na moje prekvapenie si neblokoval myseľ.
Jeho myšlienky mi priklincovali nohy k asfaltu chodníka.
'Hádam som ju nevydesil. Pán potrebuje pomoc a ja tam zájsť nemôžem. Čo teraz, keby len tam nešiel... budem jej asi musieť povedať pravdu dokelu. Pán sa naštve. Ale fakt neviem na koho sa mám obrátiť.'
Ahoj, hezkej blog :-) Můžeš se kouknout i na můj a zahrát si slovní fotbálek :) http://slovni-fotbal-hra.kvalitne.cz/?bid=244